RODIČIA SA ROZVÁDZAJÚ

            Znenazdajky odišiel otec/odišla mama, ktorých si mal(a) tak rád(a). Necítil(a) si, že tá rana prichádza, alebo, naopak, bol(a) si jediný(á), ktorý(á) si to tušil(a).
            Zo začiatku budeš mať asi najskôr chuť vykričať svoju zlosť nad tým, čo sa stalo. Nauč sa však postupne ich voľbu rešpektovať, i keď je zlá. A nauč sa žiť s tým prázdnom, spočiatku tak strašným.
            Ak ich začneš hneď odsudzovať, pohltí ťa to. Ty nevieš, kto má pravdu a kto ju nemá. Možno to nevedia ani oni sami. Uvedom si, že tvoji rodičia sú z rozchodu viac vedľa ako ty sám(a).
            Odpusti si kritiky typu: „Je to hnusný chlap (šľapka).“ „Už nikdy s ním (ňou) neprehovorím!“ „Za všetko môže on(a).“ Tomu sa vyhni, lebo nevieš presne, čo sa medzi nimi stalo v skrytosti ich života, ich sŕdc, či dokonca ich postele.
            Mali sa radi. Už sa nemajú. Len chodili okolo seba. Už sa spolu nemilovali. Od rána do večera si nadávali alebo sa spolu nerozprávali. Doma už nebolo modré nebo, iba mračná, ktoré si s obavou sledoval(a), ako sa valia.
            Ty si v tom všetkom počítal(a) utŕžené rany. Nevedel(a) si, na čiu stranu sa postaviť, a keď si to predsa urobil(a), bolo to ešte horšie.
            Napriek všetkému ostávaš ich synom/dcérou. Zvykaj si na nevlastného otca, nevlastnú matku. Nepáľ mosty. Nehovor každý víkend všetko zlé, čo si myslíš o tom druhom. Možno prídeš na to, ako sa z rozchodu rodičov dajú „vydolovať“ peniaze a darčeky: „Otec mi kúpi motorku,“ utrúsiš akoby nič. „Mama mi sľúbila vodičák,“ prednesieš medzi jedlom. Odporné!
            Ak to preťahovanie o peniaze a hmotné výhody odmietneš, „získaš na cene“ – nestane sa z teba sebecký a bezostyšný týpek, ktorý dokáže až do dna nahrabať z toho, že sa rodičia rozišli, a urvať si čo najviac pre seba.
            Pokús sa nájsť nejakého dospelého, ktorý ti pomôže. Sú takí. Môže to byť učiteľ, príbuzný, dedko s babkou, niekto zo susedov, kňaz. Najlepším radcom však pre teba nebude mladý človek, ktorému sa tiež rozviedli rodičia. Taký môže byť najhorší!
            Rovnako si buď vedomý(á), že môžeš mocne prispieť k zmiereniu svojich rodičov. Zažil som to niekoľko ráz. A je to nádhera. Tvoja úzkosť, tvoj nepokoj, tvoje otázky, ich môžu opäť priviesť na spoločnú cestu. Máš mohutnú silu svojej nevinnosti a si ich nezničiteľným putom. Oni dobre vedia, že porastieš iba s nimi. To im môže pomôcť v prekonávaní toho, čo sa im včera zdalo neprekonateľné.
            Ak odmietneš nenávisť, životná skúška, ktorá ťa mohla rozdrviť, ťa zocelí.

(Guy Gilbert, Až do krajnosti, str. 46)